Veronika Janoušková | 31 októbra, 2014 |
Egypťania, Faraóni, ich tajomné písmo, líčenia, pyramídy, to všetko už poznáme z televízie, ale čo parfumy? Voňavkovali sa faraóni či nie? Odpoveď je kladná. Áno a to mnohými spôsobmi. Niektoré by sa nám určite nepáčili, iné áno. Takže poďme si povedať, čo sa za tajomstvom starých Egypťanov skrýva.
Staroveký Egypt, o akom sme sa učili v školských laviciach, začal okolo roku 3100 p.n.l. vládou faraóna Narmera. Jeho trvanie sa datuje 200 rokov pred začiatkom Eneolitu – mladšej doby kamennej – cez dobu bronzovú až po dobu železnú. Toľko k dátumom.
Aj Egypt pokračoval v pálení vonných esencií a aby sa Egypťanom tento proces zjednodušil, spracovali si vône do rôznych dômyselných foriem. Buď ju nechali v tekutom stave a nalievali priamo na žeravé uhlíky, alebo zmiešali vôňu s nejakým horľavým materiálom, nechali trošku postáť a zo zmesi vytvarovali peletky či vonné tyčinky. Na tento účel dobre poslúžili zbytky jedál, papyrus, stružliny z dreva… všetko, čo horelo, bolo dobré.
Úspešné parfumy v Starovekom Egypte
Egypťania verili, že dym podporuje zdravie a šťastie živých i tých na druhom svete. V domácnosti každého, kto si to mohol dovoliť, bolo stále zadymené, len aby ľudia chodili voňaví. Egypt pálil živice (napríklad mastix), drevá (najmä cédrové a bazové), oleje, korenie, kvety (nap. kosatec, lotos, ruža) a mnoho z týchto surovín boli považované za vzácne. Väčšina ingrediencií sa musela dovážať. Zámožní ľudia najviac fandili myrhe, ale okrem nej dovážali aj pravé kadidlo, škoricu, kasiu a galbánum. V hrobke vládkyne Hatshepsut bola jedna takáto výprava za surovinami zaznamenaná aj v obrazoch na stene. Mala pre kozmetiku, líčenie a parfumy slabosť. V Starovekom Egypte vznikla vlastne aj prvá očná linka.
Neskôr sa však ženám v Egypte odnechcelo postávať v dyme a tak našli iný spôsob na zlepšenie telesnej vône. Ani sa im nedivím. Však hľadajte v tom večnom dyme manžela a deti… to predsa nejde. Aj voňavé masti predkov ich štvali. Masti s nahrubo spracovanými surovinami preto zamenili za jemnejšie krémy a oleje, ktoré získavali troma spôsobmi.
- Ten prvý poznáme ako nám veľmi známe lisovanie.
- V druhom postupe, pri macerácii, sa rastliny nakladali do horúceho oleja a po krátkej tepelnej úprave sa olej precedil.
- Tretí dnes nazývame slovom “enfleurage”. Do tuku sa naukladali kvety a stáli v ňom dovtedy, kým neabsorboval ich vôňu. Potom sa kvety vymenili za nové a proces pokračoval, až mala vôňa požadovanú silu. Tento postup poznáte z filmu Parfum – Príbeh vraha.
Kým si boli Egypťania schopní zhruba okolo roku 3000 p.n.l. zostaviť primitívny destilačný prístroj, našli si tiež jeden alternatívny spôsob výroby parfumu, ktorý v niektorých častiach Egypta používajú ženy dodnes. Lupienky kvetov naložili do vody a nechali zovrieť. Nádobu zakryli tkaninou nasiaknutou tukom a ako sa esencia odparovala, tuk ju absorboval. Látku potom vyžmýkali. Vždy si vedeli dopomôcť ku krásnej vôni.
Výsledný produkt buď natierali na telo ako olej, krém, alebo z neho tvarovali kužele, ktoré nosili na hlave. Ako sa tuk topil, voňavý olej im stekal po pokožke a prevoniaval ju. Predstavte si, že by sme my dnes chodili s mastnými vlasmi a hrudkami tuku na hlave. Oni to považovali za výsadu. Vyslovene voňaví však smeli byť len faraóni, vysokopostavení ľudia a ich najbližšie služobníctvo. Povinnou výbavou každého pracujúceho boli menej voňavé oleje. Ľudia doslova dreli na ostrom slnku. Aby chránili pleť pred vysušovaním a spáleninami, museli sa natierať. Niektorí dnes žijúci ľudia by si z nich mali brať príklad.
Vonné a samozrejme tie najdrahšie oleje sa používali aj pri balzamovaní mŕtvych tiel. Tam už našiel uplatnenie aj terpentínový, puškvorcový (calamus), cyprusový olej, veľmi vzácna nardová myrha (poznáme ju pod názvom olibanum) a henna. Vedeli oleje skladovať tak, aby nič nestratili na kvalite. Aj po tisíckach rokoch od pochovania faraónov sa našli v hrobkách v skvelom stave – intenzívne voňali. Niektorí archeológovia v rozhovoroch pre masmédiá popisovali, aká úžasná vôňa ich sprevádzala pri nálezoch. Raz darmo, bol to veľmi vynaliezavý národ.
Čo by sa ľuďom v Starovekom Egypte páčilo dnes
Z tónov sme vybrali pre Vás dnes nardovú myrhu, pretože jej nezameniteľná vôňa je silná. Ďalšie účinné “hypnotiká” budú mastix, zmyselné ruže a intenzívny kosatec. Zvolila som schválne parfumy, s ktorými nemôžete šliapnuť vedľa. Nielenže ide o známe mená, ale tiež kvalitné kúsky.
Vône starých Egypťanov: kosatec, olibanum, mastix a iné druhy živíc, ruže
Tom Ford Atelier d´Orient Shanghai Lily EdP
Prada Infusion D´ Iris Absolue EdP
pánsky parfém Amouage Jubilation XXV for Man EdP
Tom Ford obohatil svoju kolekciu parfumov Atelier d´Orient o dámsku “ľaliovú” vôňu Atelier d´Orient Shanghai Lily. Vezme Vás do neba plného kvetín, v ktorom niekto otvoril truhlicu zo vzácnych drevín a poriadne nebo začmudil tónmi kadidla a korenia, že ani anjeli si už navzájom nevidia do tváre. Bude to ako na historickej tzv. “hodvábnej ceste”, po ktorej aj Staroveký Egypt pakoval z východu všakovaké ingrediencie. Prvú polhodinu budete cítiť hrejivé dotyky korenia. Hneď potom Vaše zmysly uprú na kadidlo a olibanum a sladkú vanilku a cez ten dym odrazu narazíte na predtým nepoznané – ľaliu. Keď sa však mraky rozostúpia, zistíte, že to len ruža a jazmín sa s Vami zahrávajú. Táto naozaj zaujímavá vôňa prevažne na večer je bohatá na ingrediencie, ale nie je nimi prepchatá a dlho vydrží.
Mám rada vôňu Infusion d’Iris od značky Prada, ale dámsky parfum Prada Infusion D´ Iris Absolue je ešte lepší. Viac nóbl, na večer i na deň. Začína citrusovými tónmi, no nepodobá sa na sladkú oranžádu, nebojte. Sú to naozaj kvetiny. Nestihnú ani poriadne prehovoriť a už ich tlačí do úzadia kosatec, ktorý však nemieni vôňu zvrhnúť na čosi kvetinkové, tento je taký zamitejší, čo mohla mať na svedomí aj fazuľa tonka zo základu a živica. Vôňa sladne od vanilky a naberá živicové tóny. Je púdrová a elegantná, ale stále dosť svieža, aby ste ju mohli nosiť vždy, keď teploty nedosahujú závratných výšin a ostávajú niekde okolo hranice dvadsiatich stupňov.
Amouage Jubilation XXV for Man je ten najlepší pánsky parfum, aký som kedy ucítila. Hovorím si, že keď ho človek ovonia, už môže pokojne začať vonku snežiť. Táto ťažká, hypnoticky príťažlivá, zmyselná, silná vôňa sa medzi poletujúcimi vločkami nedá prehliadnuť, ale treba mať na ňu odvahu, pretože z diaľav pobrala len tie najmocnejšie ingrediencie a vraj má tiež neskutočne dlhú výdrž. Už samotný flakón reprezentuje bohatstvo a presne to sa skrýva v jej vnútri. Ako keby ste nastúpili do luxusného výťahu a on Vás prevezie najskôr svetlým prízemím plným citrusových tónov, ktoré veľmi výrazne podfarbuje olibanum. Ako sa derie na povrch korenie zo srdca, začína byť drevitejšia, temnejšia, ale tiež sa stáva medovo sladkou. Ružu veľmi necítim, zato klinček a škoricu zaliatu medom áno. Nakoniec skončíte v salóniku osvetlenom intímnym svetlom a kocháte sa úžasnou vôňou dreva a živíc, ktoré budia pocit pokoja. To je sila prírody, akú má každý muž rád.
Tak čo? Ktorý z týchto parfumov bude Váš?
Zaujímajú Vás parfumy a ich história? Prečítajte si aj 1. diel a 2. diel. Ak sa Vám náš seriál páči, budeme radi, ak o nás poviete aj svojim priateľom.
