Veronika Janoušková | 7 novembra, 2014 |
Dnešný diel bude o tom, aký príspevok k umeniu vytvárať parfumy pridali východné krajiny. Vývoj parfumu vzhľadom k tej diaľke postupoval nezávisle, no budete sa čudovať, ale kráčal v podobných líniách. Aj na Ďalekom východe sa s obľubou používali kadidlá a voňavé oleje. Ba dokonca viac ako voňavé…
Číňania boli od nepamäti veľmi schopní hospodári. Keď v Mezopotámii vyrobili prvý pluh, niečo podobné vymysleli i oni. Ale v používaní aromatických surovín boli i tak o niečo ďalej, než národy žijúce na území Blízkeho a Stredného východu. Mali tajnú zbraň – ich medicínu. Už v roku 2697 p.n.l. bola napísaná najstaršia kniha o medicíne – kniha internej medicíny Žltého cisára. Len tak mimochodom, boli v nej popísané také objavy, k akým dnešná medicína dospela len nedávno. Zo zápisov v knihe vyplýva, že Čína vedela získavať aj ingrediencie živočíšneho a minerálneho pôvodu. O takých sa v Egypte vtedy ani nesnívalo. Prirodzene, najväčší úspech, aspoň čo sa týka vývozu, mali aj tak aromatické rastlinné výťažky. Možno viete, že domovom istého druhu jazmínu a škorice je práve Čína. O bambuse a čaji ani pochybovať nemusíme.
Ľud pri získavaní voňavých extraktov postupoval veľmi uvážlivo. Možno Vám to príde zvláštne, ale ich taoistická viera ľuďom bránila zachádzať s vecami surovo. Verili, že každá vec má svoju dušu a extrakciou vône z tej duše veľkú časť berú. Za všetko cítili potrebu poďakovať a ku všetkému pristupovali s veľkou úctou. Či má kameň naozaj dušu, to nie je jasné, no v tom, že trpezlivým spracovaním človek dosiahne najlepšiu kvalitu, sa absolútne nemýlili.
Z úcty k surovinám vyplýva aj postoj k vôni. Na rozdiel od Egypta, na parfumoch ako na prostriedku prinášajúcom potechu starí Číňania až tak nelipli. Mali ich radi, ale nikdy nad nimi priveľmi nešpekulovali a nesnažili sa o komplikované zloženia, delenia, kategorizáciu. Brali všetko skôr pocitovo.
Aj Indovia priniesli do sveta parfumov nové vône. Nehovorím teraz o Indii ako štáte, ale myslím tým celý subkontinent Predná a Zadná India a túto oblasť, kde je viac štátov, z ktorých časť zaberá územie Ďalekého východu.
Védy (zbierky literatúry Indov, kde má miesto aj Rigvéda a jej príloha Ajurvéda ako alternatívna medicína) v tom čase popisovali stovky aromatických rastlín. Védická literatúra z rokov 1700 – 1100 p.n.l. je vskutku rozsiahla a to je vlastne i naše šťastie, že Indovia až toľko skúmali dary prírody a šírili svoje vedomosti aj ďalej. Indický jazmín, damascénska ruža, santal, champak, … za všetky tieto vône vďačíme práve Orientu.
Za čo by sme mali Indov obdivovať, sú parfumy zvané “ittar” (alebo po arabsky “attar“), ktoré sú populárne dodnes. Nejde o klasické liehové parfumy, na aké je zvyknutá Európa. Sú to vysoko koncentrované a úplne prírodné olejové parfumy. To už nie sú tie zriedené voňavé oleje z Egypta. Predávajú sa po úplne maličkých množstvách, pretože i jednou kvapkou to môžete poriadne prehnať, také sú silné. Postoj Indov k parfumom? Parfum bol cennosť. Dať niekomu ittar znamenalo i znamená uctiť si ho ako váženú bytosť.
Ako sa obchody pohli ešte viac, krajiny na východe si začali presúvať nardovú myrhu, zázvor, cejlónsku škoricu, citrónovú trávu, čierne korenie, santalové drevo, pravé kadidlo a Čína k tomu pridala ešte gáfor, aby nebolo málo. Všetko sa to vozilo do celého sveta.
S rozvojom Budhizmu v Japonsku prišla i táto krajina na chuť obchodom a parfumom. Dlho odolávali, ale napokon si z vonných ingrediencií aj oni začali vyrábať kadidlá. Povýšili ich na umenie vychutnávania vôní zvané “Kōdō“, pri ktorom potrebovali aspoň 10 – 15 druhov kadidla.
Vône milovali až tak, že s pomocou ich voňavého a farebného dymu údajne merali i čas. Každú hodinu sa vo vzduchu vznášala iná vôňa a ľudia tak vedeli, koľko je hodín. Dymilo sa i počas spoločenských udalostí (hry, tanečné udalosti, divadlá) a dokonca i Geiše si podľa dymových hodín vedeli lepšie vypočítať cenu za svoje služby. Japonci boli kadidlami posadnutí. Kōdō nebolo len umenie, ale ich kultúra a etiketa. Rovnako ako k Japonsku patria čajové obrady a ikebany. Aké nové ingrediencie priniesli? Koreň artičoky (costus), ľaliu (niektoré druhy), ambergris, styrax, to všetko poznáme práve vďaka Japoncom.
Zo všetkých tónov, ktoré v dnešnom článku odzneli, som vybrala ambergris, zázvor, costus, čierne korenie, škorica, santalové drevo a jazmín. Všetky sa mimoriadne hodia na toto ročné obdobie. Vône, ktorých zložkami sú, majú sviežu povahu a mnohé by ste mohli nosiť v lete, ale pre hrejivé zložky ich s prehľadom môžete nosiť i teraz. Aktivujú myseľ, povzbudia k činnosti, zaženú jesennú melanchóliu.
Ak by poslal Žltý cisár nejakého svojho pomocníka na suroviny, určite by priniesol všetko to, čo obsahuje dámsky parfum Roberto Cavalli Just Her. V základe má zlatistú ambru, vanilku, a cédrové drevo, ktoré výborne stabilizujú vôňu, takže i napriek tomu, že ide o EdT, vskutku dobre drží. V srdci rozkvitli kvety marhule, nežné sladké konvalinky a zmyselný jazmín, avšak hlavné slovo kvety nemajú. Vanilke sa zapáčila škorica a svieži nádych celku dodali bambusové lístky z hlavy parfumu. Celá vôňa je tak ľahká a môžete ju bežne nosiť do práce cez deň.
Indovia by pri tejto vôni pre pánov možno zanechali svoje ittary a pobili by sa o ňu. Aj dámam sa páči. Hovorí k nim: “Ja nič, ja muzikant”, ale správa sa úplne inak. Ďumbier i korenie, ktoré našlo svoje miesto v hlave i srdci vône… to sú tóny veľmi pikantné a až sa vôňa rozleží, urobia vôňu elegantnou. Ale tá vôňa čerstvo pokosenej trávy a zelene, ktorá neskôr ustúpi do pozadia, tá je príjemná tiež. Muži ocenia aj drevitý základ zo santalového dreva, kadidla a pižma. Dáva im istotu, že intenzita neujde ako vyplašený zajac po prvom rozbúšení srdca a pohybe, ale s nimi pekne zotrvá. Carolina Herrera 212 Men je klasika na deň, ktorá nikdy nesklame.
Značka Amouage rada veci nekomplikuje a vyrába vône, ktoré vyhovejú ženám i mužom. Živica, korenie, živica, korenie… táto unisex vôňa zrejme prišla od niekoho, kto ani náhodou nie je zvyknutý hľadieť do zeme. Chce odvahu. Výnimočné nie sú koreniny, bylinky, skrátka zloženie, ale to, aká je mocná a ako dlho vydrží. Japoncami milované ingrediencie – kadidlo, costus, ambergris sú ako taká luxusná limuzína medzi bežnými sedanmi, alebo ako ľubozvučná symfónia od orchestra medzi tými komerčnými odrhovačkami v rádiu. Nie sú bežné a nepustíte ich z hlavy. Keď sa k nim pridá vôňa sedadiel z kože a jantár s ambrou zo srdca, budete musieť dať dolu nohu z plynu. Library Collection Opus VII je vôňa na večer, ktorá napumpuje sebavedomie.
Ovplyvnenie náboženskými smermi ako taoizmus, hinduizmus, budhizmus prinieslo svoje ovocie. Možno nesúhlasíme s praktikami, ktoré náboženstvá kážu, v každom prípade však ľudstvo získalo iný uhol pohľadu na veci, medicína dostala nové lieky a parfumy nové ingrediencie.
Zaujímajú Vás parfumy a ich história? Prečítajte si aj 1. diel, 2. diel a 3. diel.