Mária | 30 júla, 2024 | história kozmetiky
Máte chuť na zábavné letné čítanie? Pripravili sme pre vás zoznam zaujímavých a niekedy až bizarných momentov z histórie kozmetických produktov a parfumov, ktoré by sme si dnes ťažko vedeli predstaviť. Niektoré vás nielen pobavia, ale aj prekvapia.
História kozmetiky a vôní je fascinujúcim príbehom ľudskej túžby po kráse, ktorý často vedie k neuveriteľným a niekedy až absurdným praktikám. Čo sa dnes môže zdať šialené, bolo kedysi považované za normu a dôležitú súčasť kultúrnych rituálov. Tieto historické fakty nám pripomínajú, aké rôznorodé a kreatívne môže byť ľudstvo v snahe dosiahnuť ideál krásy.
Kleopatra, legendárna egyptská kráľovná, bola známa svojou krásou a láskou k luxusu. Používala kúpele v oslom mlieku na udržanie jemnej pokožky. Tento extravagantný rituál vyžadoval až 700 oslov, aby zabezpečila dostatok mlieka pre svoje kúpele.
Pri Kleopatre ešte chvíľu zostaneme. V Grécku a Egypte si totiž ženy kupovali vane krokodílích výkalov a používali ich ako masku na tvár. Spomínaná vládkyňa tento tip dokonca zaradila do knihy o kráse, ktorú napísala.
Využitie exkrementov nebolo cudzie ani starým Japoncom. Guanín z výkalov slávika používali od gejše na čistenie a omladenie pokožky. Vtáčie exkrementy sa zmenili na prášok a potom sa rozotreli po celej tvári, čím po odstránení vytvorili porcelánový vzhľad. Mnoho špičkových denných kúpeľov v Japonsku stále túto techniku používa.
Výkaly neboli jediným telesným odpadovým produktom používanom v histórii starostlivosti o krásu. V starovekom Ríme sa moč používal v pleťových maskách na vytvorenie prirodzene vyzerajúceho lesku a tiež na zjemnenie a hladkosť pokožky. Ešte podivnejšie sa nám dnes môže zdať jeho využitie ako prostriedku na bielenie zubov a pri prevencii zubného kazu. Bol však taký účinný, že sa až do 18. storočia používal v mnohých ústnych vodách.
V starovekom Grécku a Ríme bola biela pleť symbolom aristokracie a krásy. Ženy používali rôzne na dosiahnutie žiadaného tónu nebezpečné látky, vrátane olova a ortuti. Tieto toxické látky mali vážne zdravotné následky, ale dôležité bolo dosiahnuť ideál krásy. Rovnako v 18. storočí ženy používali červené olovo na líčka a biele olovo na tvár, aby dosiahli dramatický vzhľad.
Mnoho starovekých parfumov obsahovalo zložky zo živočíšnych výlučkov, ako napríklad ambra z čriev vorvaňa alebo pižmo z pižmového jeleňa. Tieto zložky boli cenené pre svoju schopnosť fixovať vône a dodávať im dlhú trvácnosť. Dnes sa tieto látky väčšinou nahrádzajú syntetickými alternatívami.
V období renesancie boli populárne parfumy s nezvyčajnými ingredienciami. Jedným z nich bol „mačací parfum“, ktorý obsahoval extrakt z mačacích žliaz. Ľudia verili, že tieto vône majú afrodiziakálne účinky a zvyšujú príťažlivosť.
Ak ste si mysleli, že uletené praktiky sú vecou minulosti, mýlite sa. Sú rovnako nesmrteľné, ako naša túžby po udržaní krásy a mladosti. Dôkazom je aj „fackovacia procedúra“, ze ktorú v Thajsku zaplatíte asi 350 dolárov licencovanému profesionálovi. Facka vraj sťahuje tuk na tvári a zbavuje tvár vrások. Postup funguje aj na prsiach a zadočku, aby sa tieto oblasti vytvarovali. A čo vy, koľko ste toho ochotní vydržať pre krásu?